Vo vitríne

Ako dažďové kvapky
prebodnuté lúčmi

Oh, vzdycháš farby
na zahmlené sklo
plíliš blízko
tvojich pier

Ako bozk.

A predsa sa potíš
a si mokrá od dažďa
v presklennej vitríne
s dúhovým sklom,
cez ktoré
tak rada pozeráš.

Tyrkysové sklo pozná tvoje prsty.
Bledé brušká, ktoré po ňom kĺzali,
kreslili písmená
a potom prestali.

Páči sa mi jesť kvapky
vody z vlastných pier
a byť celá v bielom
keď presvitá,
no bojím sa byť všetkým na očiach.

Ako roztrasená ruka
slza
tvár.