Zviera

Keď tvoje oči stratia reč
a z tvojich úst
sa len slzy derú,
voda chutí ako pot,
ktorým zapĺňaš tú veľkú dieru
v roztrhnutých oblakoch.
Za nimi nenájdeš slnko.

Držím
tvoje zbesnené zranené zviera
v holých rukách
a cítim
jeho dravé srdce
chrlí
krv každým úderom
som hlbšie
k tvojmu
nezastaviteľnému prameňu bolesti
a vravím ti

PREČO TRHÁŠ,
KEĎ VIEŠ TVORIŤ?
PREČO MRIEŠ,
KEĎ VIEŠ DÝCHAŤ?

Až kým nie si zas len
tichý
zranený
človek
na prahu svojej samoty
a lásky.