V tmavočervenej kotolni
izolovanej od strachu
bolesti
a hluchej zvnútra
počuť len tupé údery starých kotlov
a mlčanie
mlčanie pred prebudením.
Tu sa narodilo moje srdce.
So vzdychmi a rozochveným
tĺknutím, ktoré sem
patrilo.
Bum Bum Bum
som zvon
na kostolnej veži
Bim Bam
červená žiara v maternici
plnej pulzujúcich
žíl
a tvárí
ktorých podstaty nemiznú
ale rodia sa a umierajú.
Znova a znova,
večne v pohybe.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára