Plávam si v mori bez šance na úspech,
že niekde nájdem breh, kde ešte
bude sneh od minulých Vianoc.
Premýšľam nad miestom, kde zložím hlavu
aspoň na noc.
Možno kus plaviaceho sa dreva
mojej rozbitej lode,
čo vždy bola nádherná,
prenádherná.
A teraz mizne po búrke
v horiacich zvyškoch môjho sťažňa,
môj poklad darovaný moru
ach, lodička moja, nikdy som nechcela...
Doska zmäknútá plaví sa,
ja na nej visím mŕtvo a
Modlím sa k vode, aby ma nevzala.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára