Mohli by sme takto aj zomrieť;
Jeden v druhom náručí
Všetko, čo sme potláčali,
čo nás život naučil
divoko sme rozbúrili
vo vetre, čo zahučí
Drsnou piesňou studenou (nerada o nás spievala)
rozprúdi krv pod kožou, (radšej nás rozrývala)
je ako bič, so sebou (báli sme sa jej)
ho nosieva. (vedela vždy, že prídeme.?)
Sme ako búrka, čo cez stromy
sa prediera hustými konármi;
Kým ma nebodli, nebol som nik
a bol som len veľký otáznik,
skrútený ako kosa dní,
čo marila mi radosť z nich
A pieseň, čo sľúbila, že nezraní,
šľahala chladnými slovami
Zľakla sa, že zomrieme, tak utíchla.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára